Na čajovom večeri, ktorý sa konal v Kaviarni a čajovni U Vlka v auguste 2020, sme predstavovali dva mimoriadne voňavé a charizmatické čaje. Oolong Da Hong Pao, v preklade Veľké šarlátové rúcho, ktorému sa hovorí aj Kráľ čajov a bylinu Lipa malolistá, pre svoju vôňu a vznešenosť označovaná zase ako Kráľovná bylinkových čajov.
Da Hong Pao / Veľké šarlátové rúcho
Čínsky oolong Da Hong Pao pochádza z pohoria Wu Yi na severe provincie Futien. Čaje z tohto pohoria sa radia do kategórie tzv. Skalných čajov, pretože čajové kríky tu rastú na skalných terasách, len s tenkou a kamenistou vrstvou zeme. (Z pohoria Wu Yi sme si v rámci čajových večerov predstavovali čaj Narcis z hôr Wu Yi, známy tiež ako Vodná víla.)
Da Hong Pao je čaj, ktorému sa pokojne môžete zveriť do jeho rúk. Dajte mu svoj čas a plnú pozornosť. Sprievodcami k nemu vám bude intenzívna tajomná vôňa kvetín a ovocia, i sladké tóny v jeho ružovskastom náleve. Viacerí sme sa zhodli, že v chuti nachádzame ušľachtilú chuť kokosu, ale i mnohé iné voňavé a sladkasté odtiene.
Pocit z neho je skutočne šarlátový a nezachytiteľný. Pri jeho popíjaní sme mali pocit, že sme sa dotkli tajomstva čaju.
Lipa malolistá – Tilia cordata
S radosťou sme v rámci tohto čajového večera predstavili jedno v domácnostiach hádam najčastejšie používané prírodné liečivo – lipu a jej kvet.
Ušľachtilý strom lipa a jej liečivé účinky sú známe už z pradávnych čias. Starí Slovania si ju ctili ako živú bytosť plnú magickej sily, ktorá mala moc ochrániť pred zlodejmi či nepriateľmi, i pred čarami a kúzlami. Preto si sadili lipu pred domy a okná zdobili lipovými vetvičkami. Verili, že v jej dutinách majú domov dobrí škriatkovia a víly. Ľudia lipy vysádzali na okrajoch dedín, popri cestách, na križovatkách, v poliach, na medziach, pri kaplnkách – všade tam, kde potrebovali jej ochranu. Dodnes je lipa symbolom Slovanov možno práve pre jej nádherný list v tvare srdca. Nie je náhoda, že vo všetkých slovanských jazykoch má rovnaké meno – LIPA. Dožíva sa až niekoľko storočí. Jedna z vôbec najstarších líp v Európe sa nachádza práve u nás na Slovensku, v Bojniciach. Podľa legendy ju zasadil Matúš Čák Trenčiansky okolo roku 1300.
Ako nenahraditeľné liečivo v každej domácnosti zbierame kvet lipy spolu s listeňom-letačkou od júna do júla. Iste nám každý dá za pravdu, že už len samotný pobyt pod jej mohutnou hustou voňavou korunou plnou bzučiacich včiel je pre človeka balzamom na telo i myseľ. Práve preto sa na prvom mieste z jej liečivých účinkov uvádza účinok upokojujúci. Lipový čaj s medom vám určite zabezpečí hlboký nerušený spánok. Spomenuli sme si, ako nám stará mama navečer do lipového čaju s medom vždy pridala trochu teplého mlieka. Skúste ho i vy vyskúšať. Účinný je aj teplý kúpeľ s lipovým odvarom.
Azda najčastejšie si varíme lipový čaj pri nachladnutí, nádche, bolestiach hrdla, počas chrípky, angíny, pri zápale priedušiek, aby sme sa dobre vypotili a prestala nás bolieť hlava. Okrem toho nám ľudoví liečitelia odporúčajú piť dlhodobejšie takýto čaj pri chorobách obličiek a pečene. Možno ani nevieme, že podporuje vylučovanie žlče, uľavuje pri kolikách a žalúdočných problémoch. Vhodné je piť lipový čaj pri nechutenstve ba i na riedenie krvi, čím pôsobí proti zápalu žíl a infarktu.
Na prípravu čaju je možné a niekedy aj vhodné lipový kvet miešať s rôznymi bylinkami, napríklad s kvetom bazy, harmančeka, plodom hlohu či listami maliny. Z lipového kvetu môžeme pripraviť aj tinktúru, cukríky, prípadne si sami z neho uvariť med.
Okrem liečivej sily kvetov dáva lipa včelám nektár na vzácny zlatý lipový med. Dodnes je cenená i pre drevo, z ktorého sa vyrábajú hudobné nástroje, nábytok, sochy a oltáre. Isto viete, že najvyšší drevený oltár z lipového dreva na svete je od Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba v Levoči.
Žofka, ktorá účastníkom večera lipu predstavila, priniesla na záver spomienky na lipu zo svojho detstva . „Moje detstvo, ktoré som strávila na dedine, je neodmysliteľne spojené s chvíľami strávenými nad našou dedinou na kopci zvanom Zmina, ktorý sa z diaľky podobá učupenému mačiatku. Dodnes je povestný prekrásnymi hustými alejami storočných líp, čo vedú popri kaplnkách od úpätia až na samý vrch. V lete sme sa pod lipami naháňali a v zime pomedzi ne sánkovali. Za letných večerov do nášho dvora až do otvorených okien donášal teplý vánok sladkú vôňu rozkvitnutých lipových kvetov, ktoré nás sprevádzali do detských snov. Spomienky na tieto chvíle sú dnes ešte sladšie.“
